Predmet, zmysel a zdravie

Prepletanie nohami

Vysvetlime si význam slova "predmet" - a ako s ním narába naša a aj vedecká myseľ - na pozadí najbežnejšej dynamiky menom chôdza.

Predstav si svoju chôdzu popísanú slovesom "ísť". Teraz z nej vyjmeme predmet popísaný podstatným menom: prepletanie nohami.

V kocke je prepletanie nohami: "Zdvihneme jednu nohu, presunieme ju pred druhú a položíme. Opakujeme s druhou nohou." Viac - menej máme vybavené.

Pri tom, ako by sme sa predmetu prepletanie nohami venovali, by sme museli ignorovať celé prostredie, ktoré z toho robí chôdzu: tvoju hmotnosť, tvoju náladu, zemskú gravitáciu, skon roviny chodníka; Teplotu jeho povrchu spôsobenú žiarením našej najbližšej hviezdy, ktorej radiáciu odkláňa magnetizmus Zeme; smer kam kráčaš, zvuk, ktorý vydávajú tvoje kroky, deformáciu podrážok tvojej obuvi... Predmet prepletanie nohami by možno obsahoval ohýbanie kĺbov a napínanie svalov. Ale kto vie, či by nás zaujatosť predmetom samotným pustila k poznaniu, ktoré už so samotným prepletaním veľa spoločného nemá: že svaly pozostávajú z buniek, ktoré potrebujú kyslík, že im ho dopravujú červené krvinky z pľúc a že sú pumpované srdcom, že samotné bunky tkanív pozostávajú z chemických zlúčenín, že tie z atómov, v ktorých vibrujú častice, atď. atď... Dynamika sa totiž nikdy nedá popísať celá, pretože jej súvzťažnosti nemajú konca. Naproti tomu - popísať predmet až tak zložité nie je. Ale kedy bude tento popis komplexný a kompletný?

Keď sa totiž dopustíme tej rozpustilosti, že si uvedomíme, že k predmetu vždy patrí nekonečné prostredie, uvrhne nás to k dynamike a následne k poznaniu, že jediné miesto, kde predmet existuje, je naša myseľ, a že predmet stojaci osamotene nám nedáva zmysel. Aký zmysel má prepletanie nohami odohrávajúce sa  mimo prostredia? (Napríklad vo vedeckom laboratóriu..?)

Možno nám dopína, že zmysel sa rodí z interakcie nášho bytia s bytím, ktoré ho obklopuje.

Možno už máš, milý čitateľ, skúsenosť absencie zmyslu (života) a aj skúsenosť dejov odohrávajúcich sa v ľudskej bytosti, ktorá takúto skúsenosť zažíva (napr. úzkosť, depresia...). V tom prípade mi iste pritakáš, že tento stav by sa asi ťažko dal označiť slovom zdravie.

Rojová nálada

Rojová nálada je predmet, ktorý si vymysleli včelári už pomerne dávno, aby mohli vyňať časť prirodzenej dynamiky včelstva pomenovaním, následne z nej vytvoriť predmet a tomuto predmetu sa potom do detailu venovať tak, ako sme si to ukázali na prepletaní nohami.

Dnes nájdeme množstvo literatúry venujúcej sa rojovej nálade. Ako vzniká a hlavne - ako ju potlačiť, pretože má podľa autorov negatívny vplyv na ekonomiku včelárenia... Dnes totiž živé bytosti vlastníme a vlastníme aj ich produkty. Pyšne sme sa titulovali na vlastníkov včiel, a tak si s nimi môžeme robiť čo chceme.

Otázka: Pre včely neplatí, že zmysel sa rodí z interakcie ich bytia s bytím, ktoré ich obklopuje?

Druhá otázka: Pre včely neplatí, že ich zdravie a teda aj imunita závisí na zmysle ich bytia?

Kauzálny rad

Primárnym znakom nášho nominalizmu, ktorý sme si popísali pri obrázku včely je, že si dynamiku vecí a úkazov interpretujeme ako statické pojmy a predmety.

Sekundárnym znakom nominalizmu je, že si zamieňa prvky kauzálneho radu, teda, že si pletie príčinu s dôsledkom, resp. si zamieňa deje hlboké s dejmi sprievodnými.

Napríklad je ochotný popísať materinskú lásku (dej hlboký), ako vyplavovanie peptidov a neurotransmiterov do krvného riečiska ženy, odkiaľ sa dostávajú do nervovej sústavy (dej sprievodný = mechanika deja hlbokého). Bez problému vyhlási lásku za následok biochemických dejov a je dokonca schopný to "dokázať" intravenóznym podaním konkrétnych biochemických látok, mysliac si, že zhodnou telesnou odozvou vyvolal lásku. Naschvál nevezme na vedomie, že skutočnej matke sa biochemické látky do krvi vyplavia opakovane aj bez ďalšej injekcie.

My včelári tiež máme  podobnú ambíciu - tlmiť rojovú náladu protirojovými opatreniami = zásahmi do organizmu včelstva v nádeji, že to včelstvo prejde. Neprejde - včelstvo je len (= práve) natoľko inteligentné, že si vie spočítať, s akou silou v akom štádiu sezóny a pri akých znáškových podmienkach sa môže do rojenia pustiť. Možno ani jeleň s odpílenými parohmi by sa do ruje nepúšťal a ak áno - rýchlo by mu došlo, že na to v tejto sezóne nemá.

Defenzín-1

V mede, v kŕmnej a v materskej kašičke (MK) vedci objavili látku menom defenzín-1 (defensin-1). Je to látka s antibakteriálnymi účinkami, ktorá je dokonca schopná poradiť si aj s baktériami rezistentnými na antibiotiká. Aj s baktériou Paenibacillus larvae, ktorá údajne spôsobuje ochorenie s názvom mor včelieho plodu (MVP). Včely samotné teda majú perfektný liek proti najväčšiemu strašiakovi včelárov.

Produkcia defenzínu vraj záleží od včelstva. Jedno včelstvo ho produkuje viac, iné menej. Vedecké štúdie sa ale viac - menej zameriavajú na použitie defenzínu ako ľudského liečiva.

Ak nebol schopný spýtať sa nik iný, tak sa teda pýtam ja:

Moderní včelári venujú ohromné množstvo pozornosti na chov matiek a na ich komerčné využitie vzhľadom na: vysokú produkciu medu, nízku rojivosť, miernosť, odolnosť voči klieštikovi. Nikde som nečítal, ani nepočul, že by sa niekto zameriaval na chov matiek vzhľadom na produkciu defenzínu vo včelstve.

Nikde som nečítal, ani nepočul, že by sa niekto zameriaval na výšku produkcie defenzínu vo včelstvách vzhľadom na používanie konvenčných liečiv na tlmenie varoózy vo včelstvách.

Včely samotné majú liek na MVP, vie sa, že jeho produkcia kolíše podľa niečoho, ale nikto sa tomu nevenuje! Prečo?

Darwin a jeho lineárna teória

Lineárne myslenie jedincov druhu homo sapiens domesticus potrebuje schému: začiatok, stred, koniec. Na tejto schéme sú postavené aj všetky vedecké teórie. Tá Darwinova tiež. Hoci dnes už nezistíme, či jej všeobecne prijatá verzia sedí s tým, ako to chápal pán Darwin, v jej oficiálnom znení je jednoducho spochybniteľná. Okrem iného mi nedokáže vysvetliť existenciu žliaz s vonkajším vylučovaním.

Ak sa nejaká žľaza s vonkajším vylučovaním "objavila" ako mutácia u jedinca, či celého vrhu, musela by byť v nasledujúcej generácii ihneď použiteľná a použitá. V opačnom prípade by sa mutácia v ďalších generáciách vytratila. Čiže: výskyt mliečnej žľazy u jednej generácie predpokladá sací reflex u mláďat nasledujúcej generácie. Výskyt snovacej žľazy u pavúka vyžaduje okamžitú znalosť ak nie tkania sietí, tak aspoň ťahania vlákna ako nástroja poskytujúceho evolučnú výhodu, ako napríklad obstarávania potravy alebo úkrytu alebo maskovania pred predátormi.

Retrospektívne: ak má teraz živočíšny druh nejakú žľazu, ktorú nevyhnutne potrebuje k životu, ako to, že jeho predkovia dokázali bez tejto žľazy prežiť? Pátraj, milý čitateľ, kde len chceš, ale vedci sú celkom spokojný s výrokom, že po vyhynutí dinosaurov sa objavili cicavce.

Keď už som pri tom tkaní pavúčích sietí. V linearite môjho ľudského myslenia viem sám sebe celkom jednoducho podsunúť predmet "zdokonaľovanie". Keď sa ale na tzv. zdokonaľovanie pri téme pavúčích sietí pozriem vnútorným skeptickým zrakom, je toto zdokonaľovanie bez vonkajšieho lektora nezmysel. A vonkajší lektor je rovnaký nezmysel. Kto by asi tak pradávnemu pavúkovi radil, ako to má urobiť? A ako by na to pavúk lineárnou evolúciou prišiel sám? Náhodou, že dnes prilepil vlákno dakam inam, než včera? A to mu ponúklo evolučnú výhodu nachytania väčšieho množstva koristi až tak, že sa to prenieslo do jeho génov, aby sa uplatnila aj v ďalšej generácii? Nezmysly, páni vedci, nezmysly! Pavúčia sieť, do podoby v akej ju dnes nachádzame, sa nedá zdokonaľovať evolučne!

Ani výskyt peria schopného letu nemôže podliehať lineárnemu vývoju. Kto má len páperie, nie je schopný lietať - a naopak - kto už lieta pomocou napr. kožnatej blany, nemá možnosť túto blanu vymeniť za dokonalé perie behom jednej generácie. Ak by bolo k takejto výmene potrebných viac generácii, asi by si títo jedinci už nezalietali.

A prečo sa ja vlastne zapodievam pavúkmi a perím na včelárskom blogu? Včela má mikroskopické ale duté žihadlo s háčikom, ktorým vie pretiecť dokonalý kokteil biochemických látok shopných hmyzieho nepriateľa zabiť a cicavcovi spôsobiť krákodobý aj dlhodobý zážitok na zapamätanie. Že nejakému hmyzu príčinou mutácie vyrástlo na zadku žihadlo je lineárne prijateľné. Ale aby tým žihadlom mohol pretekať jed z jedovej žľazy? Že žľaza bola najprv? A jed v nej bol k čomu - bez žihadla? Koľko generácií by pretrvávala táto zbytočnosť? Vrátim sa k tomu dokonalému kokteilu. Akým spôsobom ho včely vyvinuli? Po bodnutí dali každej obeti dotazník, ako to na ňu pôsobilo a či nemá nápad, čo by sa dalo vylepšiť? Ak im tá obeť ušla, už sa jej dojmy nikdy nedozvedeli.

No, možno príliš dlhé rýpanie do linearity myslenia, ale chcem, aby si sa aj ty pobavil na lineárnom vývoji včely medonosnej:

Včela sa údajne vyvinula z osi, či spoločného oso-včelového pra-predka. Sú dve vetvy (dve verzie rozprávky) lineárnych rozumejkov ohľadom "vývinu" včiel:

1. Najprv sa zo samotárskej osi vyvinula samotárska včela. Keď sa jedného dňa stretlo viac takýchto včeličiek na jednom mieste, tak si povedali, že by bolo fajn, keby začali žiť v kolóniách a starať sa o svoje potomstvo spolu a tľapli si na to. Nič to, že v závere budú potrebovať veľmi veľmi premakaný komunikačný systém, samoriadiaci systém náplne práce, perfektnú termoreguláciu celej kolónie, dokonalý stavebný materiál hniezda, na to všetko úplnú premenu tela: množstvo nových žliaz (vosk, kŕmenie, feromóny) a senzorov. Na svojej dohode trvali. Poslali teda Pánbožkovi kolkovanú žiadosť zhruba v tom zmysle, že napríklad by sa im fakt hodil dobrý stavebný materiál na hniezdo a tak v nasledujúcej generácii začali potiť dokonalý vosk a hneď vedeli, čo s ním majú robiť!
2. Najprv sa stretlo viac pra-osičiek na jednom mieste, dohodli sa, že budú žiť s starať sa o potomstvo spolu a až neskôr ich prestalo baviť živiť svoj plod živočíšnymi bielkovinami a začali poletovať po kvetoch, čím sa z nich stali včely medonosné.

Interpretácia naša každodenná

Naša doba je poznačená tým, že si pletieme nominalizmus s realizmom.

Realizmus je o veciach (= úkazoch), nominalizmus je o predmetoch (= pojmoch)! Nie je možné byť svedkom pojmov a predmetov! Naopak - byť svedkami úkazov a vecí je našou vesmírnou prirodzenosťou. Toho ale my - civilizovaní ľudia - nie sme schopní, pretože by to vyžadovalo nebyť vo vleku nikdy neutíchajúceho každodenného monológu o tom istom (= o tých istých predmetoch) v našich mysliach. V mysli nie je možné držať vec, ani úkaz! Keď opomenieme fakt, že nemáme ani šajnu, na ktorom mieste na Zemeguli sa naša myseľ nachádza, ako by sme do nej mohli napchať povedzme kamión aj so šoférom?! Čo ak pán šofér bude potrebovať ísť na WC? Nemôžme si predsa nechať zašpiniť svoju myseľ!

Viem si predstaviť, že mnohí čitatelia nemajú ani šajnu, čo to tu splietam. Až tak im pripadá ich osobný nominalizmus prirodzený. Ako keby sa s pojmami vo svojej mysli už narodili. Nenarodili! Pred-met nám bol bez pýtania vmetený do našej detskej mysle.

Napríklad: na otázku, čo je toto:

Ako nominalisti odpovedáme: "Včela!" Ako realisti by sme museli odpovedať: "Obrázok včely." (I keď aj to je len prvá vrstva realizmu. Ak by sme šli dôsledne do hĺbky, tak to nie je ani obrázok, ale množina pixelov zobrazovaná v istom poriadku na obrazovke vášho monitora. A to sa dá ísť ešte hlbšie, ale to nie je predmetom tejto úvahy.)

Tento príliš jednoduchý príklad ukazuje, že sme všetci svorne len a len nominalisti, pretože všetci do jedného by sme odpovedali: "Včela!"

Uháňajúca, vzďaľujúca sa Realita, čiže svet vecí a úkazov, sa nám stráca v prachu pojmov a predmetov. V ceste nám totiž stojí mocná čarodejnica menom Interpretácia.

Ako teda chceme niečo skutočne chápať a poznávať, keď sme pred chvíľou videli včelu, a nie obrázok včely, ktorý je predsa včele energeticky na hony vzdialený? Neprinesie nám ani med, ani nás nepichne žihadlom, ani ju nebudeme počuť bzučať, ani ju neuvidíme lietať. Chyba nie je v tom, čo vnímame, čoho sme svedkami. Chyba je v interpretácii toho, čo sme vnímali. A ešte trpíme egoistickou ambíciou uplatňovať takéto pseudo-poznanie v praxi! Hlavne, ak sme vedci!

Prvý alebo úvodný príspevok

Milý čitateľ!

Zrejme si včelár, včelomil, alebo s touto témou koketuješ. Ak by si si otvoril internet náš každodenný a zašiel na včelárske fórum, určite by si si s ostatnými prispievateľmi tykal. Z tohto dôvodu som si vybral prihovárať sa ti tykaním.

Mal by som sa teda predstaviť, aby si mohol aj ty tykať mne. Moje meno je Elo. Po otcovi. Tiež sa volal Alexej. V tomto dome a záhrade som treťou generáciou včelárov, hoci len rodovou - nie vedomostnou. Pôvodne som ja už včeláriť nechcel - všetkých 30 otcových úľov aj so včelami som daroval. Boli to zadováky rámikovej miery 370 x 300 mm - tzv. čechoslovák alebo historicky oficiálnejšie - jednotný úľ. Moja milá manželka Evka ma nahovorila, že by to bolo fajn priniesť viac dynamiky Života do nášho domova - a tak sme (znovu) začali - v nadstavkovom izolovanom slovenskom B-éčku, s jedným neskorým - koncojúnovým - rojom zo Včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci.

Samozrejme sme o technike včelárenia v nadstavkovom úle a včelárskej zootechnike (ďalej včelotechnike) toho veľa nevedeli. Už hneď na začiatku sme urobili svoju drobnú veľkú chybu: dali sme roju k ôsmim medzistienkam (MS) dve hotové súše. Síce sme rojík možno podporili v jeho rozhodnutí, aby s nami zostal, ale včielky súše natiahli do hrúbky a nepekne zvlnili - a to nám potom robilo pri ďalšej včelotechnike problémy ešte niekoľko sezón.

Ďalšie otázky okolo včelotechniky prišli v neskorom lete, kedy bolo treba myslieť na zimovanie a my sme nemali ani jednu súš. Báli sme sa, či si včielky budú vedieť urobiť zásoby - a naopak, ak by nemali dosť miesta, aby sme ich neprekŕmili tak, že nebudú mať v zime na čom sedieť.

Vtedy som prvýkrát s otázkou navštívil na internete včelárske fórum a vlastne som to hneď na druhý deň oľutoval. Z virtuálneho stretnutia som zažil skutočnú traumu. Väčšina včelárov mi nepotrebovala poradiť, ale sa na mne podorábať - čiže si pomastiť svoje veľké egá.

Je to pravda - my včelári máme veľké egá. Ich veľkosť je priamo úmerná množstvu vedomostí, ktoré dnešný včelár musí obsiahnuť. Neviem o inom odvetví doma prevádzkovanej ľudskej činnosti, na ktorú je potrebné toľko vedomostí a v ktorej treba odmietať toľko brakových informácií, ako je včelárstvo.

Včelár má totiž veľkú zodpovednosť za život a zdravie mnohých bytostí, za nemalé peňažné investície ako aj investície v podobe venovaného času. Jediná chyba môže mať fatálne dôsledky.

Množstvo fyzicky a mentálne venovaného času a fakt, že ide o milované živé bytosti vedie k tomu, že pre väčšinu z nás sa včelárstvo nevyhnutne stáva životnou filozofiou.

Hoci máme dnes na starosti dve včelnice, stále som ešte začiatočník. Preto viem, čo človek na začiatku svojho včelárenia v 21. storočí stretne. Nie som už však ani včelárske dojča (rozumej kojenec). Celkovo si myslím, že človek v mojom rozprávkovom rozpoložení - ani bosý ani obutý, ani pešo ani na koni - je takmer povinný pozdieľať sa na túto tému s tými, ktorí ešte bosí a bez koňa sú.

Vraj všetko zlé je k niečomu dobré. Trauma z internetového fóra a moja dnešná duševná a vzdelanostná rovina ma viedla k vytvoreniu akéhosi vzdelanostného kútika na našej stránke, ktorý by ti mohol pomôcť vytvoriť si svoju = tvoju vlastnú včelotechniku. K tomu budeme potrebovať tri veci:

1. Zbaviť sa potreby používania techniky User Friendly (pretože nie sme hlupáci)
2. Vyprázdniť svoju šálku s čajom, ktorú naplnili včelovedci dobrými alebo menej dobrými informáciami
3. Byť skeptický a nenalievať do svojej šálky neoveriteľné informácie, ktoré tvoje včely nečítali.