06 marca 2024

Darwin a jeho lineárna teória

Lineárne myslenie jedincov druhu homo sapiens domesticus potrebuje schému: začiatok, stred, koniec. Na tejto schéme sú postavené aj všetky vedecké teórie. Tá Darwinova tiež. Hoci dnes už nezistíme, či jej všeobecne prijatá verzia sedí s tým, ako to chápal pán Darwin, v jej oficiálnom znení je jednoducho spochybniteľná. Okrem iného mi nedokáže vysvetliť existenciu žliaz s vonkajším vylučovaním.

Ak sa nejaká žľaza s vonkajším vylučovaním "objavila" ako mutácia u jedinca, či celého vrhu, musela by byť v nasledujúcej generácii ihneď použiteľná a použitá. V opačnom prípade by sa mutácia v ďalších generáciách vytratila. Čiže: výskyt mliečnej žľazy u jednej generácie predpokladá sací reflex u mláďat nasledujúcej generácie. Výskyt snovacej žľazy u pavúka vyžaduje okamžitú znalosť ak nie tkania sietí, tak aspoň ťahania vlákna ako nástroja poskytujúceho evolučnú výhodu, ako napríklad obstarávania potravy alebo úkrytu alebo maskovania pred predátormi.

Retrospektívne: ak má teraz živočíšny druh nejakú žľazu, ktorú nevyhnutne potrebuje k životu, ako to, že jeho predkovia dokázali bez tejto žľazy prežiť? Pátraj, milý čitateľ, kde len chceš, ale vedci sú celkom spokojný s výrokom, že po vyhynutí dinosaurov sa objavili cicavce.

Keď už som pri tom tkaní pavúčích sietí. V linearite môjho ľudského myslenia viem sám sebe celkom jednoducho podsunúť predmet "zdokonaľovanie". Keď sa ale na tzv. zdokonaľovanie pri téme pavúčích sietí pozriem vnútorným skeptickým zrakom, je toto zdokonaľovanie bez vonkajšieho lektora nezmysel. A vonkajší lektor je rovnaký nezmysel. Kto by asi tak pradávnemu pavúkovi radil, ako to má urobiť? A ako by na to pavúk lineárnou evolúciou prišiel sám? Náhodou, že dnes prilepil vlákno dakam inam, než včera? A to mu ponúklo evolučnú výhodu nachytania väčšieho množstva koristi až tak, že sa to prenieslo do jeho génov, aby sa uplatnila aj v ďalšej generácii? Nezmysly, páni vedci, nezmysly! Pavúčia sieť, do podoby v akej ju dnes nachádzame, sa nedá zdokonaľovať evolučne!

Ani výskyt peria schopného letu nemôže podliehať lineárnemu vývoju. Kto má len páperie, nie je schopný lietať - a naopak - kto už lieta pomocou napr. kožnatej blany, nemá možnosť túto blanu vymeniť za dokonalé perie behom jednej generácie. Ak by bolo k takejto výmene potrebných viac generácii, asi by si títo jedinci už nezalietali.

A prečo sa ja vlastne zapodievam pavúkmi a perím na včelárskom blogu? Včela má mikroskopické ale duté žihadlo s háčikom, ktorým vie pretiecť dokonalý kokteil biochemických látok shopných hmyzieho nepriateľa zabiť a cicavcovi spôsobiť krákodobý aj dlhodobý zážitok na zapamätanie. Že nejakému hmyzu príčinou mutácie vyrástlo na zadku žihadlo je lineárne prijateľné. Ale aby tým žihadlom mohol pretekať jed z jedovej žľazy? Že žľaza bola najprv? A jed v nej bol k čomu - bez žihadla? Koľko generácií by pretrvávala táto zbytočnosť? Vrátim sa k tomu dokonalému kokteilu. Akým spôsobom ho včely vyvinuli? Po bodnutí dali každej obeti dotazník, ako to na ňu pôsobilo a či nemá nápad, čo by sa dalo vylepšiť? Ak im tá obeť ušla, už sa jej dojmy nikdy nedozvedeli.

No, možno príliš dlhé rýpanie do linearity myslenia, ale chcem, aby si sa aj ty pobavil na lineárnom vývoji včely medonosnej:

Včela sa údajne vyvinula z osi, či spoločného oso-včelového pra-predka. Sú dve vetvy (dve verzie rozprávky) lineárnych rozumejkov ohľadom "vývinu" včiel:

  1. Najprv sa zo samotárskej osi vyvinula samotárska včela. Keď sa jedného dňa stretlo viac takýchto včeličiek na jednom mieste, tak si povedali, že by bolo fajn, keby začali žiť v kolóniách a starať sa o svoje potomstvo spolu a tľapli si na to. Nič to, že v závere budú potrebovať veľmi veľmi premakaný komunikačný systém, samoriadiaci systém náplne práce, perfektnú termoreguláciu celej kolónie, dokonalý stavebný materiál hniezda, na to všetko úplnú premenu tela: množstvo nových žliaz (vosk, kŕmenie, feromóny) a senzorov. Na svojej dohode trvali. Poslali teda Pánbožkovi kolkovanú žiadosť zhruba v tom zmysle, že napríklad by sa im fakt hodil dobrý stavebný materiál na hniezdo a tak v nasledujúcej generácii začali potiť dokonalý vosk a hneď vedeli, čo s ním majú robiť!
  2. Najprv sa stretlo viac pra-osičiek na jednom mieste, dohodli sa, že budú žiť s starať sa o potomstvo spolu a až neskôr ich prestalo baviť živiť svoj plod živočíšnymi bielkovinami a začali poletovať po kvetoch, čím sa z nich stali včely medonosné.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky