Interpretácia naša každodenná

Naša doba je poznačená tým, že si pletieme nominalizmus s realizmom.

Realizmus je o veciach (= úkazoch), nominalizmus je o predmetoch (= pojmoch)! Nie je možné byť svedkom pojmov a predmetov! Naopak - byť svedkami úkazov a vecí je našou vesmírnou prirodzenosťou. Toho ale my - civilizovaní ľudia - nie sme schopní, pretože by to vyžadovalo nebyť vo vleku nikdy neutíchajúceho každodenného monológu o tom istom (= o tých istých predmetoch) v našich mysliach. V mysli nie je možné držať vec, ani úkaz! Keď opomenieme fakt, že nemáme ani šajnu, na ktorom mieste na Zemeguli sa naša myseľ nachádza, ako by sme do nej mohli napchať povedzme kamión aj so šoférom?! Čo ak pán šofér bude potrebovať ísť na WC? Nemôžme si predsa nechať zašpiniť svoju myseľ!

Viem si predstaviť, že mnohí čitatelia nemajú ani šajnu, čo to tu splietam. Až tak im pripadá ich osobný nominalizmus prirodzený. Ako keby sa s pojmami vo svojej mysli už narodili. Nenarodili! Pred-met nám bol bez pýtania vmetený do našej detskej mysle.

Napríklad: na otázku, čo je toto:

Ako nominalisti odpovedáme: "Včela!" Ako realisti by sme museli odpovedať: "Obrázok včely." (I keď aj to je len prvá vrstva realizmu. Ak by sme šli dôsledne do hĺbky, tak to nie je ani obrázok, ale množina pixelov zobrazovaná v istom poriadku na obrazovke vášho monitora. A to sa dá ísť ešte hlbšie, ale to nie je predmetom tejto úvahy.)

Tento príliš jednoduchý príklad ukazuje, že sme všetci svorne len a len nominalisti, pretože všetci do jedného by sme odpovedali: "Včela!"

Uháňajúca, vzďaľujúca sa Realita, čiže svet vecí a úkazov, sa nám stráca v prachu pojmov a predmetov. V ceste nám totiž stojí mocná čarodejnica menom Interpretácia.

Ako teda chceme niečo skutočne chápať a poznávať, keď sme pred chvíľou videli včelu, a nie obrázok včely, ktorý je predsa včele energeticky na hony vzdialený? Neprinesie nám ani med, ani nás nepichne žihadlom, ani ju nebudeme počuť bzučať, ani ju neuvidíme lietať. Chyba nie je v tom, čo vnímame, čoho sme svedkami. Chyba je v interpretácii toho, čo sme vnímali. A ešte trpíme egoistickou ambíciou uplatňovať takéto pseudo-poznanie v praxi! Hlavne, ak sme vedci!