Prvý alebo úvodný príspevok

Milý čitateľ!

Zrejme si včelár, včelomil, alebo s touto témou koketuješ. Ak by si si otvoril internet náš každodenný a zašiel na včelárske fórum, určite by si si s ostatnými prispievateľmi tykal. Z tohto dôvodu som si vybral prihovárať sa ti tykaním.

Mal by som sa teda predstaviť, aby si mohol aj ty tykať mne. Moje meno je Elo. Po otcovi. Tiež sa volal Alexej. V tomto dome a záhrade som treťou generáciou včelárov, hoci len rodovou - nie vedomostnou. Pôvodne som ja už včeláriť nechcel - všetkých 30 otcových úľov aj so včelami som daroval. Boli to zadováky rámikovej miery 370 x 300 mm - tzv. čechoslovák alebo historicky oficiálnejšie - jednotný úľ. Moja milá manželka Evka ma nahovorila, že by to bolo fajn priniesť viac dynamiky Života do nášho domova - a tak sme (znovu) začali - v nadstavkovom izolovanom slovenskom B-éčku, s jedným neskorým - koncojúnovým - rojom zo Včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci.

Samozrejme sme o technike včelárenia v nadstavkovom úle a včelárskej zootechnike (ďalej včelotechnike) toho veľa nevedeli. Už hneď na začiatku sme urobili svoju drobnú veľkú chybu: dali sme roju k ôsmim medzistienkam (MS) dve hotové súše. Síce sme rojík možno podporili v jeho rozhodnutí, aby s nami zostal, ale včielky súše natiahli do hrúbky a nepekne zvlnili - a to nám potom robilo pri ďalšej včelotechnike problémy ešte niekoľko sezón.

Ďalšie otázky okolo včelotechniky prišli v neskorom lete, kedy bolo treba myslieť na zimovanie a my sme nemali ani jednu súš. Báli sme sa, či si včielky budú vedieť urobiť zásoby - a naopak, ak by nemali dosť miesta, aby sme ich neprekŕmili tak, že nebudú mať v zime na čom sedieť.

Vtedy som prvýkrát s otázkou navštívil na internete včelárske fórum a vlastne som to hneď na druhý deň oľutoval. Z virtuálneho stretnutia som zažil skutočnú traumu. Väčšina včelárov mi nepotrebovala poradiť, ale sa na mne podorábať - čiže si pomastiť svoje veľké egá.

Je to pravda - my včelári máme veľké egá. Ich veľkosť je priamo úmerná množstvu vedomostí, ktoré dnešný včelár musí obsiahnuť. Neviem o inom odvetví doma prevádzkovanej ľudskej činnosti, na ktorú je potrebné toľko vedomostí a v ktorej treba odmietať toľko brakových informácií, ako je včelárstvo.

Včelár má totiž veľkú zodpovednosť za život a zdravie mnohých bytostí, za nemalé peňažné investície ako aj investície v podobe venovaného času. Jediná chyba môže mať fatálne dôsledky.

Množstvo fyzicky a mentálne venovaného času a fakt, že ide o milované živé bytosti vedie k tomu, že pre väčšinu z nás sa včelárstvo nevyhnutne stáva životnou filozofiou.

Hoci máme dnes na starosti dve včelnice, stále som ešte začiatočník. Preto viem, čo človek na začiatku svojho včelárenia v 21. storočí stretne. Nie som už však ani včelárske dojča (rozumej kojenec). Celkovo si myslím, že človek v mojom rozprávkovom rozpoložení - ani bosý ani obutý, ani pešo ani na koni - je takmer povinný pozdieľať sa na túto tému s tými, ktorí ešte bosí a bez koňa sú.

Vraj všetko zlé je k niečomu dobré. Trauma z internetového fóra a moja dnešná duševná a vzdelanostná rovina ma viedla k vytvoreniu akéhosi vzdelanostného kútika na našej stránke, ktorý by ti mohol pomôcť vytvoriť si svoju = tvoju vlastnú včelotechniku. K tomu budeme potrebovať tri veci:

1. Zbaviť sa potreby používania techniky User Friendly (pretože nie sme hlupáci)
2. Vyprázdniť svoju šálku s čajom, ktorú naplnili včelovedci dobrými alebo menej dobrými informáciami
3. Byť skeptický a nenalievať do svojej šálky neoveriteľné informácie, ktoré tvoje včely nečítali.