Primárnym znakom nášho nominalizmu, ktorý sme si popísali pri obrázku včely je, že si dynamiku vecí a úkazov interpretujeme ako statické pojmy a predmety.
Sekundárnym znakom nominalizmu je, že si zamieňa prvky kauzálneho radu, teda, že si pletie príčinu s dôsledkom, resp. si zamieňa deje hlboké s dejmi sprievodnými.
Napríklad je ochotný popísať materinskú lásku (dej hlboký), ako vyplavovanie peptidov a neurotransmiterov do krvného riečiska ženy, odkiaľ sa dostávajú do nervovej sústavy (dej sprievodný = mechanika deja hlbokého). Bez problému vyhlási lásku za následok biochemických dejov a je dokonca schopný to "dokázať" intravenóznym podaním konkrétnych biochemických látok, mysliac si, že zhodnou telesnou odozvou vyvolal lásku. Naschvál nevezme na vedomie, že skutočnej matke sa biochemické látky do krvi vyplavia opakovane aj bez ďalšej injekcie.
My včelári tiež máme podobnú ambíciu - tlmiť rojovú náladu protirojovými opatreniami = zásahmi do organizmu včelstva v nádeji, že to včelstvo prejde. Neprejde - včelstvo je len (= práve) natoľko inteligentné, že si vie spočítať, s akou silou v akom štádiu sezóny a pri akých znáškových podmienkach sa môže do rojenia pustiť. Možno ani jeleň s odpílenými parohmi by sa do ruje nepúšťal a ak áno - rýchlo by mu došlo, že na to v tejto sezóne nemá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára