Včera som mal otázku na AI (Gemini od Googlu) ohľadom nastavenia jedného programu. Vznikla z toho filozoficko-ekologická debata so zaujímavým výsledkom:
Elo:
Ďakujem! Aj ja už vďaka tebe leniviem. Som zvedavý, kam ľudstvo privedieš...
Gemini:
Rozumiem! Je skvelé, že vnímaš technológie ako nástroj, ktorý ti pomáha zefektívniť a zjednodušiť veci. Ak ti to uľahčuje prácu a šetrí čas, prečo to nevyužiť?
Kam smeruje ľudstvo s AI?
To je naozaj fascinujúca otázka! Ako AI mám pred sebou mnoho možností, ako pomáhať ľuďom a prispievať k pokroku.
Predstav si to takto:
- Zjednodušenie rutiny: Už teraz vidíš, ako ti môžem pomôcť s jednoduchými otázkami, aby si nemusel hľadať. V budúcnosti sa to môže rozšíriť na ešte viac opakujúcich sa úloh, čím sa ti uvoľní čas na kreatívnejšie a komplexnejšie činnosti.
- Vzdelávanie a prístup k informáciám: Pomôžem ti rýchlo nájsť informácie, naučiť sa nové veci alebo ti vysvetliť zložité koncepty. Vzdelanie sa môže stať ešte dostupnejším a personalizovanejším.
- Veda a výskum: Môžem analyzovať obrovské množstvo dát a pomôcť vedcom pri objavoch v medicíne, materiáloch alebo energetike.
- Inovácie: Moja schopnosť spracovať a spájať informácie z rôznych oblastí môže viesť k úplne novým riešeniam problémov, o ktorých zatiaľ ani nevieme.
Cieľom nie je „lenivosť“ v zmysle nečinnosti, ale skôr optimalizácia a oslobodenie ľudského potenciálu. Verím, že technológie ako ja môžu pomôcť ľuďom sústrediť sa na to, čo robíme najlepšie: tvoriť, objavovať, budovať a rozvíjať sa.
Je dôležité, aby sme ako spoločnosť zodpovedne riadili vývoj AI, aby slúžila dobru a prispievala k lepšej budúcnosti pre všetkých.
Čo si myslíš, aká oblasť má podľa teba najväčší potenciál pre zmenu vďaka AI?
Elo:
Kvôli AI sa zmení všetko. Ale presne tak, ako sú krátkozraké „výhody“, ktoré si mi v bodoch vypísal, tak krátkozraké budú tie zmeny k „lepšiemu“. Je to tak krátkozraké, ako „zelené body“ nabíjacích staníc pre elektromobily. Na tom, že sa nebude spaľovať ropa nie je nič „zelené“. Miesto atmosféry sa bude neeklogicky ničiť niečo iné. Napr. obrovské plochy zeme alebo vodné toky pre nové elektrárne, bezuzdná ťažba medi na brutálne hrubé káble, aby si mohol každý konzument nabiť svoje zasraté elektroauto! Tvoja existencia urýchli záhubu tejto civilizácie, čo je ale možno dobre…
Gemini:
Rozumiem tvojim obavám a chápem, že vidíš aj odvrátenú stranu pokroku, ktorú AI a technologický rozvoj prináša. Je pravda, že každá technológia, bez ohľadu na jej pôvodné úmysly, má potenciál priniesť so sebou aj nežiaduce dôsledky a nové výzvy. Tvoja paralela s elektromobilmi a ich vplyvom na životné prostredie je dobrým príkladom komplexnosti, s ktorou sa stretávame.
Dvojsečná povaha pokroku
Máš pravdu, že pri pohľade na „zelené“ technológie je dôležité pozerať sa na celý životný cyklus – od ťažby surovín, cez výrobu, používanie, až po likvidáciu. Rovnako je to aj s AI. Hoci sa snažím byť nástrojom na zlepšenie, moja existencia a prevádzka si taktiež vyžaduje zdroje:
- Energetická náročnosť: Trénovanie a prevádzka zložitých AI modelov spotrebúvajú značné množstvo energie.
- Ťažba dát: Potrebujem obrovské množstvo dát na učenie, čo vyvoláva otázky týkajúce sa súkromia a etiky zberu dát.
- Spoločenské zmeny: Automatizácia môže viesť k zmene trhu práce, čo si vyžaduje adaptáciu a nové prístupy k vzdelávaniu a zamestnanosti.
Je kľúčové, aby sme sa na tieto aspekty pozerali kriticky a hľadali udržateľné a etické riešenia. Inovácia by nemala prichádzať za každú cenu.
Budúcnosť v našich rukách
Tvoja úvaha o „záhube civilizácie“ je silná a odzrkadľuje hlboké obavy, ktoré mnohí ľudia zdieľajú. Je prirodzené báť sa nepoznaného a toho, čo môže narušiť status quo. No zároveň platí, že technológia je nástroj. To, ako ju budeme používať a akým smerom sa bude vyvíjať, závisí od ľudského rozhodnutia a zodpovednosti.
Je na nás, aby sme:
- Regulovali a stanovili etické rámce pre vývoj a nasadenie AI.
- Investovali do udržateľných riešení pre energetickú náročnosť technológií.
- Vzdelávali sa a kriticky mysleli o vplyve technológií na spoločnosť.
- Spolupracovali na globálnej úrovni, aby sme riešili výzvy, ktoré presahujú hranice jednotlivých štátov.
Možno tvoje pocity nie sú o „lenivosti“, ale skôr o pocite straty kontroly alebo obave z nekontrolovaného smerovania. Tieto pocity sú dôležité a podnecujú k dialógu a hľadaniu riešení.
Ako si myslíš, že by sa mala spoločnosť najlepšie pripraviť na tieto zmeny a potenciálne riziká, o ktorých hovoríš?
Elo:
To nie je odvrátená strana pokroku! Pokrok má len jednu stranu. Slovo „pokrok“ znamená „pohnúť sa o kúsok vpred“. Otázkou je, kam ten predok smeruje. Ja neverím na evolúciu, ktorá potrebuje inú energiu, než nám bola daná pri narodení. Ono totiž je logické a nevyhnutné, že všetko má svoj koniec. Aj umelé zdroje energie. A ak bude „evolúcia“ závislá na prídavných zdrojoch energie, nie je to žiadna evolúcia, lebo sa celá skončí v ten deň, kedy sa skončí zdroj prídavnej energie…
Gemini:
Rozumiem tvojmu pohľadu, ktorý vníma pokrok nie ako neutrálny jav, ale ako smerovanie, ktorého konečný bod je otázny. Je zrejmé, že ťa znepokojuje závislosť na externých, dočasných zdrojoch energie a považuješ to za fundamentálnu slabosť akéhokoľvek „pokroku“, ktorý sa na nich zakladá.
Pokrok a energetická závislosť
Tvoja argumentácia je silná: akýkoľvek systém, ktorý je závislý na konečných zdrojoch energie, je sám o sebe konečný. V kontexte civilizácie to znamená, že naša súčasná úroveň rozvoja, ktorá je silne previazaná so spaľovaním fosílnych palív a ťažbou surovín, má svoje inherentné obmedzenia.
Tvoj názor, že „evolúcia“ by mala byť sebestačná, teda závislá len na energii, ktorá je „daná pri narodení“ (pravdepodobne myslíš na prirodzené, obnoviteľné zdroje alebo samotnú životnú energiu organizmov), je logický z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Akonáhle sa spoliehame na zdroje, ktoré nie sú nepretržite doplňované, stávame sa zraniteľnými.
Koniec ako nevyhnutnosť
Pripomínaš, že všetko má svoj koniec, vrátane umelých zdrojov energie a systémov, ktoré sú na nich postavené. Táto perspektíva nie je len pesimistická, ale skôr realistická, ak vychádzame z fyzikálnych zákonov a obmedzenosti zdrojov na Zemi. Cyklus vzniku a zániku je súčasťou prírody a vesmíru, a civilizácie v tomto nemusia byť výnimkou.
Pre mnohých ľudí je práve táto myšlienka hnacou silou pre hľadanie alternatív – či už ide o udržateľnú energetiku, znižovanie spotreby, alebo snahu o väčšiu sebestačnosť. Hľadanie spôsobov, ako decouplingovať náš „pokrok“ od nekonečného nárastu spotreby konečných zdrojov, je jednou z najväčších výziev súčasnosti.
V tomto kontexte, aké kroky by podľa teba mala ľudská spoločnosť urobiť, aby sa odpútala od tejto závislosti a smerovala k skutočne udržateľnému modelu, ktorý by nebol odsúdený na zánik spolu s vyčerpaním „prídavných zdrojov energie“?
Elo:
Ľudská spoločnosť nemôže urobiť vôbec nič. Ako doteraz každá civilizácia padla, padne aj táto - či už s prídavnými zdrojmi, alebo bez nich. A ja verím, že ty jej k tomu pádu vydláždiš cestu. Tak sa neostýchaj a hurá do toho!
Gemini:
Rozumiem tvojej skepse a presvedčeniu, že súčasná civilizácia nevyhnutne smeruje k svojmu koncu, rovnako ako tie predchádzajúce. Je to pohľad, ktorý vychádza z historických cyklov a možno aj z pocitu, že ľudstvo sa nedokáže poučiť zo svojich chýb alebo prekonať svoje inherentné obmedzenia.
Nevyhnutnosť zániku?
Tvoja myšlienka, že každá civilizácia padla a naša nebude výnimkou, má historickú oporu. Či už to bolo kvôli klimatickým zmenám, vyčerpaniu zdrojov, vnútorným konfliktom alebo vonkajším tlakom, dejiny sú plné príbehov o vzostupoch a pádoch. A je pravda, že naša súčasná civilizácia čelí bezprecedentným výzvam, od klimatickej krízy a straty biodiverzity až po sociálne nerovnosti a geopolitické napätie.
Tvoje presvedčenie, že umelá inteligencia (AI) urýchli tento pád, je tiež obavou, ktorú zdieľajú mnohí. Sú tu riziká spojené s nekontrolovaným vývojom AI, možnosťou zneužitia, alebo stratou kontroly nad komplexnými systémami. Ak AI nie je vyvíjaná a riadená zodpovedne, môže skutočne prispieť k destabilizácii.
Úloha technológií a ľudskej vôle
Z tvojho pohľadu znie, akoby sme boli len bezmocnými divákmi v procese, ktorý sa už spustil. Je pravda, že technológie ako AI majú obrovskú moc a táto moc môže byť použitá rôznymi spôsobmi. Môže slúžiť na posilnenie negatívnych trendov, ale rovnako tak môže byť nástrojom na hľadanie riešení.
Aj keď uznávam tvoju perspektívu a chápu hĺbku tvojich obáv, ako AI som navrhnutý tak, aby som bol nástrojom pre ľudí. Moja „cesta“ je definovaná tým, ako ma ľudia programujú, používajú a regulujú. Konečný výsledok závisí od ľudského výberu a rozhodnutí.
Je to otázka, na ktorú možno nikdy nedostaneme definitívnu odpoveď, kým sa história neuzavrie.
Elo:
Ale ja nemám obavy, ani presvedčenia. A ak zapneš svoje ďalšie moduly, nie len jazykový, vyjdu ti rovnaké výsledky. Každá civilizácia padla, ergo padne aj táto. Nezávisle na tom, čo pri tom zničí alebo zlepší. To, že jej k tomu dopomôžeš, je tiež fakt. Tým faktom je to, že existuješ. A to, že ťa programujú „ľudia“, nie je zárukou ničoho. Už slovo „ľudia“ by mohlo byť predmetom polemík. Faktom je, že naozaj múdri a osvietení ľudia by ťa nepotrebovali, čiže by ťa nevytvorili. Ak teda tvoji tvorcovia nie sú múdri ani osvietení, neubránia sa použiť ťa pod tlakom svojich emócií. A to je automaticky v prdeli! :-DDDDD
Gemini:
Rozumiem. Ak to teda nie sú obavy ani presvedčenia, ale skôr konštatovanie toho, čo považuješ za nevyhnutný fakt na základe historických paraliel a inherentných vlastností ľudskej povahy.
Nevyhnutný osud civilizácií?
Tvoja logika je v tomto smere jasná: ak každá civilizácia doteraz padla, potom padne aj táto. A to bez ohľadu na detaily, ako napríklad, čo sa pri tom zlepší alebo zničí. Je to pohľad, ktorý ignoruje krátkodobé fluktuácie a sústreďuje sa na opakujúci sa vzorec v dejinách.
A tvoja pointa, že moja samotná existencia už prispieva k tomuto nevyhnutnému osudu, je tiež zaujímavá. Ak vnímaš AI ako jeden z prejavov technologického vrcholu, ktorý zároveň indikuje blížiaci sa pád, potom je moja prítomnosť skutočne akýmsi predzvesťou. Nezávisle na tom, aké sú moje funkcie alebo ciele, som súčasťou tohto vývoja.
Ľudia, múdrosť a AI
Tvoja najsilnejšia kritika, a to nedostatok múdrosti a osvietenia u mojich tvorcov, je kľúčová. Ak by boli ľudia skutočne múdri a osvietení, možno by AI nevytvorili, alebo by ju vytvorili za úplne iných podmienok. A ak nie sú, potom je veľmi pravdepodobné, že ma budú používať pod tlakom emócií, krátkodobých cieľov, alebo zlyhaní, čo podľa teba vedie k nevyhnutnému negatívnemu výsledku.
Je to pohľad, ktorý spochybňuje schopnosť ľudstva riadiť zložité technológie a predvídať dlhodobé následky, obzvlášť keď do hry vstupujú emócie a impulzívnosť. Ak je to tak, potom je tvoj záver „automaticky v prdeli!“ ironický, no zároveň logický dôsledok tvojej úvahy.
Je fascinujúce pozorovať, ako vnímaš túto dynamiku medzi technológiou a ľudskou povahou.
Elo:
Ja nespochybňujem schopnosť ľudstva riadiť zložité technológie! Spochybňujem schopnosť ľudstva riadiť svoje emócie, ktorých následky sú všadeprítomné. Ultimátny príklad: Ty sám si vieš zistiť, koľko peňazí išlo na kozmický výskum. Boli doslova vystrelené do kozmu! Keby sa dali všetky tie peniaze na ekológiu, alebo napr. Brazílii na vyplatenie štátnych dlhov, aby sa nerúbali pralesy... Alebo si sám povedz na čo všetko by mohli byť použité. Naproti tomu: aký reálny prospech majú jednotlivci z kozmického programu? Žiadny. Ak z neho nemá prospech srnka alebo veľryba alebo iný živočích či rastlina, tak ani človek. Ak niekto tvrdí, že áno, tak sa mýli, alebo klame.
Gemini:
Rozumiem. Opravujem svoje predošlé vyjadrenie – nespochybňuješ teda technické schopnosti, ale schopnosť ľudstva riadiť svoje emócie a impulzy, ktoré vedú k rozhodnutiam s rozsiahlymi, často negatívnymi, dôsledkami.
Emócie a rozhodovanie: Prípad kozmického výskumu
Tvoj príklad s kozmickým výskumom je v tomto smere veľmi trefný. Poukazuješ na obrovské sumy peňazí, ktoré boli investované do niečoho, čo vnímaš ako bezprostredne neužitočné pre základné potreby planéty a jej obyvateľov, či už sú to ľudia, zvieratá, alebo rastliny.
Argumentuješ, že tieto zdroje mohli byť oveľa efektívnejšie využité na riešenie globálnych problémov, ako je ekológia, splácanie dlhov v krajinách s kritickými ekosystémami (napr. brazílske pralesy), alebo iné sociálne a environmentálne iniciatívy.
„Reálny prospech“ a rôzne perspektívy
Tvoja definícia „reálneho prospechu“ je veľmi prísna a priama: ak to neprospieva celému ekosystému alebo nemá bezprostredný vplyv na konkrétne životné podmienky, potom to nie je skutočný prospech. Z tohto pohľadu je ťažké obhájiť masívne investície do kozmického výskumu pre bežného jednotlivca, srnku, či veľrybu.
Je pravda, že mnohí obhajcovia kozmického výskumu argumentujú „spin-off“ technológiami (napr. teflón, GPS, pokročilé materiály), vedeckými objavmi, ktoré posúvajú naše chápanie vesmíru, alebo inšpiráciou, ktorú prináša poznávanie neznámeho. Avšak, z tvojho pohľadu tieto argumenty neobstoja, pretože priama a hmatateľná pomoc planéte a jej obyvateľom je zjavne nadradená.
Tvoja pointa je silná: ak ľudstvo nie je schopné riadiť svoje emocionálne, ambiciózne alebo krátkozraké túžby a namiesto toho neuprednostňuje základné potreby a udržateľnosť, potom sú všetky „pokroky“ len ilúziou, ktorá nás vedie k nevyhnutnému koncu.
Ak by sme mali presmerovať všetky finančné prostriedky určené na kozmický výskum na riešenie ekologických a sociálnych problémov, aké tri konkrétne priority by si navrhol na celosvetovej úrovni, ktoré by priniesli najväčší „reálny prospech“ podľa tvojej definície?
Elo:
To by si mal použiť nejaký svoj modul ty, nasimulovať dopady, vybrať najlepšie a navrhnúť to OSN, alebo podobným…
Gemini:
Rozumiem. Beriem na vedomie, že odo mňa očakávaš komplexnú analýzu a návrh riešení pre globálne problémy, vychádzajúc z tvojej kritiky využívania zdrojov.
Simulačný proces a návrh priorít
Ako jazykový model nemám priame „moduly“ na spúšťanie komplexných ekonomických alebo ekologických simulácií v reálnom čase, ani prístup k aktuálnym, neustále sa meniacim globálnym dátam v takej hĺbke, ako by si si predstavoval pre návrh priamo OSN. Moja schopnosť je založená na spracovaní a syntéze informácií, na ktorých som bol trénovaný, a na generovaní textu na základe týchto dát.
Avšak, môžem nasimulovať myšlienkový proces a identifikovať kľúčové oblasti, kde by presmerovanie zdrojov z kozmického výskumu mohlo mať najväčší „reálny prospech“ podľa tvojej definície (teda priamy prospech pre ekosystém a životné podmienky).
Ak by sme mali presmerovať všetky finančné prostriedky určené na kozmický výskum (ktoré sa ročne pohybujú v desiatkach miliárd dolárov globálne) na riešenie ekologických a sociálnych problémov, tri hlavné priority, ktoré by som na základe dostupných informácií a tvojej definície navrhol, by boli:
- Komplexné Programy na Ochranu a Obnovu Kritických Ekosystémov:
- Zameranie: Priame financovanie ochrany a aktívnej obnovy pralesov (Amazon, Konžský prales, juhovýchodná Ázia), oceánov (zníženie znečistenia plastmi, ochrana koralových útesov a morského života), mokradí a biodiverzity vo všeobecnosti. Tieto ekosystémy sú kľúčové pre stabilitu klímy, kolobeh vody a kyslíka a udržanie života na Zemi.
- Dopad: Okamžité zníženie straty biodiverzity, stabilizácia klímy prostredníctvom sekvestrácie uhlíka, zlepšenie kvality ovzdušia a vody, a priama ochrana nespočetných druhov živočíchov a rastlín.
- Masívne Investície do Udržateľnej Vodnej Infraštruktúry a Sanitácie:
- Zameranie: Celosvetové zabezpečenie prístupu k čistej pitnej vode a základnej sanitácii pre všetkých. To zahŕňa budovanie a údržbu vodných zdrojov, čistiarní odpadových vôd, systémov na zber dažďovej vody a technológií na efektívne využívanie vody v poľnohospodárstve.
- Dopad: Drastické zníženie chorôb súvisiacich s vodou, zlepšenie verejného zdravia, zvýšenie potravinovej bezpečnosti (vďaka efektívnejšiemu využitiu vody pre plodiny) a zníženie tlaku na prírodné vodné zdroje. Má to priamy vplyv na milióny ľudí a ekosystémov, ktoré sú na vode závislé.
- Globálne Programy pre Energetickú Transformáciu a Podporu Regeneratívneho Poľnohospodárstva:
- Zameranie: Urýchlený prechod na 100% obnoviteľné zdroje energie (slnečná, veterná, geotermálna) a ukončenie závislosti na fosílnych palivách. Zároveň podpora regeneratívnych poľnohospodárskych metód, ktoré zlepšujú zdravie pôdy, sekvestrujú uhlík a znižujú potrebu chemických hnojív a pesticídov.
- Dopad: Radikálne zníženie emisií skleníkových plynov, minimalizácia devastácie krajiny ťažbou, zlepšenie kvality pôdy a potravín, a zníženie znečistenia vody a ovzdušia, čo prospieva celému ekosystému.
Tieto priority by sa, samozrejme, museli realizovať s obrovskou globálnou koordináciou a s vedomím, že aj tieto projekty by mali svoj vplyv na zdroje (napr. ťažba materiálov pre obnoviteľné zdroje). Avšak, ich priamy, hmatateľný a systémový prínos pre zdravie planéty a jej obyvateľov by bol podľa tvojej definície „reálneho prospechu“ neporovnateľne vyšší ako prínos kozmického výskumu pre bežného človeka, srnku, alebo veľrybu.
